Od roku 1605 okrem útlaku Turkov, nebola obec oslobodená ani od útrap spôsobených kráľovskými a najmä protihabsburskými vzburami Štefana Bocskaiho, Juraja Rákócziho, Imricha Thokolyho, Františka Rákocziho, pretrvávajúcimi až do roku 1711, celé utrpenie bolo zavŕšené morovou epidémiou. V roku 1710 v Ini žije len niekoľko bedárov, chotár obce sa vôbec neosieva. V roku 1715 je vykonané prvé sčítanie obyvateľstva v Uhorsku. Súpisy sú uložené podľa žúp. V súbore Tekovskej župy, sú údaje o Ini na liste číslo 194, v ktorom je uvedené: v obci sú dvaja želiari a nenachádzajú sa tu žiadny sedliaci. V roku 1720 je sčítanie zopakované a na liste č. 234 je uvedené že Eny- Iňa má všetky kúty vyľudnené. Podľa daňového výkazu z roku 1736, sa v obci nachádza 11 obyvateľov so slobodným právom sťahovania sa a 4 domkoví želiari. V obci nie je volený richtár. Uvedení občania vlastnia 23 kusov volov, 10 kráv, 5 jalovíc a 16 oviec. V roku 1745 boli spísaní pre zdanenie fajčiari fajok, všetci platili rovnakú daň z dymu. V roku 1763 je richtárom obce Ondrej Chrenovszky. V obci je jeden remeselník- kováč, a 4 pastieri(kráv, koní, volov a svíň) a )ďalší obyvatelia. Dňa 23.1.1767 uhorská panovníčka Mária Terézia vydáva pre Uhorsko urbársky edikt. Urbárske jednanie v Ini prebehlo 31.5.1769 za prítomnosti konskriptorov tekovskej župy, zemepánov, prísažníkov a richtára Jakaba Jánosa. V roku 1786 je vykonané sčítanie obyvateľstva kde sa uvádza že: v obci žije 46 rodín v 35 domoch. Počet obyvateľov je 190, z toho 100 mužov. Z mužov je 11 zemanov, 13 sedliakov, 14 sedliackych a občianskych dedičov,28 želiarov a iných. V roku 1798 Iňa vyhorela. V roku 1828 bolo v Ini 29 domov, ktoré obývalo 203 obyvateľov. Do roku 1843 sa počet obyvateľov zvýšil na 289. V roku 1848 je zrušené nevoľníctvo a po roku 1853 sa v obci vykonávajú prvé plány chotára a pozemková kniha, do ktorej sa uvádzali pozemkové majetky obyvateľov.
Pečať obce vzniká okolo roku 1850. Oficiálne bola heraldickým registrom zapísaná až v roku 1998 v tejto podobe: v červenom štíte na rovnej zelenej pažiti stojace strieborné radlice-čerieslo a lemeš, medzi nimi vyrastá zlatý trojklas. Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, zelenej, žltej a bielej. Vlajka má rozmer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Z prostriedkov zbierky sa začala výstavba kostolíka, ktorý posvätili v roku 1866. Od roku 1871 je Iňa považovaná za malú obec a jej samospráva mala 10 poslancov. Koncom storočia bola v obci postavená škola v ktorej bol prvým učiteľom Aladár Renglovics. V roku 1915 vzniká v obci spotrebné a úverové družstvo. Počas 1. svetovej vojny boli odobraté zvony na výrobu bojových prostriedkov. Zvon sa zakúpil až v roku 1922. Na frontoch 2. sv. vojny padlo mnoho iňanov , niektorý sa stali i obeťami holokaustu. 25.3.1945 bola Iňa oslobodená. Veľkostatok Márie Fercsekovej je zoštátnený. V roku 1952 je v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1954 bola vykonané elektrifikácia obce a bol zavedený i dedinský rozhlas. V roku 1959 začal výstavba kultúrneho domu, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 1960. Ohrada okolo neho sa postavila v roku 1967 a zároveň sa vybudovalo i nové osvetlenie a verejný rozhlas, ktorý bol spravený až na Kolóniu. V roku 1968 boli pri príležitosti 50 výročia ČSR zasadené lipy pred Kultúrnym domom a pred školou, a pod ich korene bol uložený odkaz pre budúce generácie.
Obecný úrad
Iňa 27
935 35 Iňa
Na našej webovej stránke používame pre zlepšenie našich služieb súbory cookies.
Pre pokračovanie prosím potvrďte dodatočné povolenia.