História obce Trebatice siaha až do dávneho praveku. Najstaršie osídlenie dokumentujú nálezy kostí mamuta z mladšieho paleolitu (staršia doba kamenná, 38 000-10 000 rokov pred n.l.). Pamiatky sa našli z mladšej doby bronzovej a zo staršej doby bronzovej laténska a germánska osada. Z 2. a 3. storočia sú sídliskové nálezy z doby veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka o obci je zachytená v listine zoborského opátstva z roku 1113. Názov obce sa menil. Od roku 1113 sa nazývali Trebeta, od roku 1298 Trebata, od rok
História obce Trebatice siaha až do dávneho praveku. Najstaršie osídlenie dokumentujú nálezy kostí mamuta z mladšieho paleolitu (staršia doba kamenná, 38 000-10 000 rokov pred n.l.). Pamiatky sa našli z mladšej doby bronzovej a zo staršej doby bronzovej laténska a germánska osada. Z 2. a 3. storočia sú sídliskové nálezy z doby veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka o obci je zachytená v listine zoborského opátstva z roku 1113. Názov obce sa menil. Od roku 1113 sa nazývali Trebeta, od roku 1298 Trebata, od rok
Obec neďaleko Piešťan leží na hranici severného výbežku Trnavskej pahorkatiny a výbežku Podunajskej nížiny. Prvýkrát sa Trebatice spomínajú už v roku 1113 ako villa Trebeta. Obec má 1 350 obyvateľov, ktorých v okolí Trebatíc prezývajú „kapustári“. Každoročne v septembri sa totiž v obci konajú Kapustové hody. Súťaží sa vo varení kapustnice, podávajú sa gastronomické špeciality z kapusty a o zábavu sa starajú vystúpenia folklórnych súborov, najmä domáceho súboru Kapustár. Najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Štefana, kráľa, postavený v roku 1851 v klasicistickom slohu. Pred kostolom stojí mariánsky pomník z roku 1855 a pomník padlým v 1. sv. vojne. Zaujímavosťou Trebatíc je motokárová dráha, postavená na mieste bývalej tehelne, neskôr skládky. Je dlhá 920 metrov a slávnostne bola otvorená v roku 1984. Každoročne je miestom medzinárodných pretekov v motokárach. Využíva sa však aj na organizovanie hudobných festivalov či obecných osláv.