Historické pramene neuvádzajú presne, v ktorom období Jablonové vzniklo. Podľa niektorých písomných prameňov je predpoklad, že Jablonové je jedným z mála sídlisk, ktoré pretrvali zánik Veľkomoravskej ríše. Prvá písomná zmienka o obci je datovaná v roku 1206. Názov Jablonové sa po prvýkrát spomína v roku 1206 ako Jablam Terra, v roku 1231 Hablan villa. Takéto názvy boli typické najmä pre horské prechody a cesty smerujúce k hraniciam. Jabloňové stromy plnili v 11.-12. storočí v Uhorsku obrannú funkciu. Robili sa z nich zátarasy na zabránenie postupu nepriateľa, pretože divé jablone majú tvrdé drevo a pichľavé konáre. Takýmto spôsobom je možné vysvetliť aj vznik obce Jablonové.
V 13. storočí patrila obec k majetkom bratislavského hradu, neskôr ju spravovala rodina Serédyovcov. Poslednými vlastníkmi Jablonového boli Pálfyovci. V 17. storočí do obce zasiahlo Tököliho povstanie i nájazdy Turkov na Viedeň. V roku 1708 cisárski žoldnieri dvakrát vypálili Jablonové, hoci im odvádzalo potravu i dobytok. Začiatok 18. storočia sa do dejín obce zapísal prvou epidémiou cholery, po ktorej bol v obci vybudovaný nový tzv. cholerový cintorín. Cholera trvala 73 dní a podľahlo jej 148 ľudských životov. V roku 1833 prebehla rekonštrukcia fary. September roku 1842 bol najstrašnejším v celých dejinách obce. Dňa 19.septembra predvečerom vypukol požiar, ktorý zničil skoro celú dedinu aj s kostolom a roztavil zvony. O desať dní neskôr prišli veľké dažde a povodeň. Čo obyvatelia uchránili pred požiarom, to zničila voda. V roku 1855 vypukla v Jablonovom druhýkrát cholera, ktorá skosila 62 ľudí. Tretí raz cholera vypukla v roku 1866, pri ktorej zomrelo 104 ľudí. Občanom, ktorí zomreli chlapci zvonili celý deň. Ľudia im na vežu nosili jedlo, pričom verili, že hrozná choroba dedinu opustí. V roku 1912 vznikol v obci požiar, pričom vyhorela časť obce. O dva roky neskôr začala I. svetová vojna, v ktorej padlo niekoľko desiatok obyvateľov.